Michal Hatala Nečesaný

Stratený “Ondrej nechoď!” Matka zvolá na svojho milovaného jediného syna. “Svet je zlý, nič dobré ťa tam nečaká, veď, čo ti tu chýba?!” So slzami v očiach si odviazuje kuchynskú zásteru.Ondrej odhodlaný dvíha už riadne ošúchanú drevenú záklopku na vchodových dverách chatrče, v ktorej strávil celé svoje detstvo.V tom švungu odhodlania vyraziť do sveta cez rameno dôrazne odvetí.“Ale mami, neplač. Dala si mi všetko nič mi nechýba,” druhým dychom… Celý článok ›

Ráno ako zo zle napísanej knižky. Budík zvoní každých 15 minút. Pocit tepla pod mäkkým paplónom ma ešte viac utvrdzuje. Ostaň doma zaslúžiš si. Odkladám zvonenie. Strácam vedomie usínam. Krásne hladko a sladko. Prečo to vždy ide tak ľahko? No zrazu ma kopne zodpovednosť a povinnosti, musím vstať, budem mať, predsa problémy. Vyskočím z postele, mysliac, že meškám. Niekedy sa zamýšľam prečo nezmením prácu. Stále niečo, niečo cítim, šepká mi, toto nie je… Celý článok ›